reklama

Sex z každej strany

Had v raji „varoval“ Evu pred jedením zakázaného ovocia poznania dobra a zla a do sveta sa vovalil hriech. Sme jeho dedičmi. Podľa mnohých skrze ženu a sexualitu. Aj cirkevní otcovia dávali znamienko rovnosti medzi zakázaným ovocím, hriechom a sexom. Nebolo vymyslených viac zákazov v histórii ako o pohlavnom spolužití, plodení a mýtizovanej ženskej sexuality.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)
Obrázok blogu

Zlatko Pastor v knihe Sexualita ženy sa snaží odtabuizovať túto trinástu komnatu aj tým, že poukazuje na prílišne preceňovanie sexu ako takého, preto miestami vedome zľahčuje a snáď aj uľahčuje život (nielen) ženám s problémami. Pri autorovi Červenej kráľovnej, evolučnom biológovi Mattovi Ridleymu, však získame celkom opačný pocit. Autor tvrdí, že vplyv sexuality príliš podceňujeme a niet nič na svete, čo by neovplyvnila. Neexistuje žiadna naša vlastnosť, ktorá by nebola evolúciou vyselektovaná na zvýšenie reprodukcie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Sexuálna túžba. Ako to už býva s pojmami často sa opakujúcimi, aj pojem sexuálna túžba je neurčitý, vágny. Každý z nás tuší, čo to je, ale málokto sa zhodne na presnej definícii. Môžeme si pod tým predstaviť pojmy ako libido, vzrušenie, chuť, či žiadostivosť. Vyvoláva napätie, chvenie, vnútorný nepokoj, stimuluje a pripomína potreby. Zároveň nás zväzuje, znehybňuje, odvádza myšlienky od bežných vecí a zameriava k jednému bodu. Pod sexuálnou túžbou si každý predstaví a skúsi všeličo, len nie nudu a ľahostajnosť, ako píše Pastor, lebo inak by to bolo smutné. Túžba vháňa človeka do riskantných situácií, ktoré môžu mať fatálne následky. Možno preto si morálka tak málo rozumie s túžbou. Kto je za to zodpovedný? Príroda, hormóny, mozog? Pudy a inštinkty niekomu život skomplikujú, inému obohatia. No zbaviť sa ich nemôžeme. Možno toto mal na mysli Augustín, keď formuloval dedičný hriech šíriaci sa pohlavným stykom... 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prečo sa zamilujeme? Ridley uisťuje, že všetko sa deje presne tak ako má, teda v súlade s prírodou respektíve s evolúciou. Rodíme sa oslobodení od hriechu. Nededíme nič po svojej matke, sme len dedičmi jej „vaječníkov". Našu zdedenú prirodzenosť totiž neovplyvní nič, čo zažila naša matka počas života, čo ovplyvnilo jej myseľ či telo. Z toho vyplýva, že sme len akýmisi transfermi génov našich rodičov. O to dôležitejšie je splodiť zdravých potomkov, lebo aj my sami sme potomkami tých, ktorí vyhľadali najlepšie gény. Toto vyhľadávanie realizujeme jednoducho cez príťažlivosť a zamilovanosť. Ako a prečo sa zamilujeme? Ľudia sa zamilujú pod vplyvom hormónov na mozgové bunky. Pastor píše o láske ako o „druhu narkománie, ktorá z hormonálneho hľadiska pripomína skôr silný stres." Otázka prečo sa zamilujeme, už nie je takou technickou záležitosťou. Ridley vysvetľuje, že naša vyberavosť súvisí s tým, že sme monogamný druh. Vyberáme si mladosť a zdravie, čiže krásu. Ak by sme sa nezaujímali o krásu z dôvodu plodnosti, gény by sa nepresadili voči iným, ktorí sa o plodnosť zaujímajú. Kruh sa uzatvára. Keďže sme dedičmi predkov, ktorým na plodnosti záležalo, ani my tento diktát génov nemôžeme obísť. Môžeme ho ignorovať, to je slobodná vôľa, ale túžba prežiť v ďalšej generácií je silno zakorenená. Niet veľkej šance odolať. Ridley dokonca tvrdí, že ak sa prežitie dostane do konfliktu s plodením, dostane prednosť plodenie. Napadá ma, že toto by mohol byť spoločný bod s katolíckym cirkevným učením, ktoré prijíma množstvo opatrení, len aby udržalo sex vo výlučnom spojení s plodením. Autor ma však rýchlo vyvádza z omylu. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cirkev brániaca v plodnosti. Bolo obdobie, keď aj cirkev mala dobré dôvody k bráneniu plodnosti. Po rodičoch totiž nededíme len gény, ale tiež majetok. A práve tento fakt v ľudských dejinách komplikoval párovanie ľudských bytostí. Zdá sa, že najlepšie, čo môže človek urobiť, je splodiť potomka s iným bohatým človekom. Stredovek toto pravidlo povýšil na umenie. Vtedajšia cirkev bola posadnutá témami svadieb, rozvodov, polygamie, cudzoložstva a incestu. Cirkev si vtedy dala veľkú námahu, aby bránila svojimi zákonmi v plodení legitímnych dedičov. Z jednoduchého dôvodu. Zhruba od 10. storočia cirkev získavala kňazov a mníchov z aristokracie, zväčša mladších bratov dedičov, čo podľa Ridleyho vyústilo do zápasu medzi cirkvou a štátom o dedičstvo. „Jednotlivci v radoch cirkvi (vydedení mladší synovia) ovplyvňovali sexuálnu morálku, aby tak zvýšili bohatstvo cirkvi, prípadne aby získali späť stratené majetky." Vždy sa totiž nájde niekto, kto má záujem využívať manželstvo ku koncentrácii bohatstva, a niekto, kto má záujem presadzovať presný opak. Aj to sú pravidlá červenej kráľovnej - v jej hre o prežitie niet žiadnych víťazov. Pretože tak ako sa vyvíjame a adaptujeme na prostredie my, to isté robia rovnakou rýchlosťou aj naši nepriatelia. Tajomstvom červenej kráľovnej (výraz vypožičaný z Alenky v ríši divov) je: nech bežíme akokoľvek rýchlo, v podstate sa nepohneme z miesta. Svet sa stále vracia na počiatok. Neexistuje jednoduchý vzťah medzi príčinou a následkom, pretože následky posilujú príčiny. A podľa tohto Ridleyho motívu je „odveká" kalkulácia s majetkom a génmi aj v rozume dnešnej ženy. „Snaž sa získať obetavého manžela, ktorý tvojim deťom zaistí jedlo a bezpečie; snaž sa získať milenca, ktorý tvojim deťom zaistí prvotriedne gény. Len veľmi šťastné ženy získajú oboje od toho istého muža. Začalo to ženou, ktorá si vzala najlepšieho z neženatých lovcov kmeňa a naviazala pomer s najlepším ženatým lovcom, čim svojím deťom zaistila bohatý prísun potravy. Končí to mladou manželkou starého papaláša, ktorých dieťa nápadne pripomína jej bodygarda. Muži sú tu preto, aby ženy mohli využívať ich otcovskú opateru, bohatstvo a gény. Zdá sa vám to cynické? Väčšina príbehov z ľudskej histórie je oveľa cynickejších." 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sexuológ verzus evolucionista. Pastorove uchopenie problému sexuality v porovnaní s Ridleyho temným determinizmom je detské čítanie na dobrú noc. Hravo a vtipne popisuje novodobé fenomény a zmeny v sexuálnej morálke, čo nijako neuberá na ich vierohodnosti. Aktuálne informácie o sexuálnych disfunkciách a ich možných riešeniach strieda s príkladmi z internetových poradní, príbehmi zo svojej sexuologickej praxe a ilustráciami. Pastor delí sex na rekreačný a prokreačný. Čiže pre zábavu a z dôvodu plodenia. Pápežské encykliky sú teda len ťažko zlučiteľné so zdravým sexuálnym životom 21. storočia. Protikladne k Ridleymu tvrdí, že chuť na sex má dnes s potrebou rozmnožovania pramálo spoločné. Obaja sa však zhodnú na tom, že ženská stratégia pri získavaní sexuálneho partnera je iná ako mužská. Ženy, vďaka biologickej predurčenosti, neiniciujú sexuálny styk tak často ako muži. Je to vďaka asymetrii, v ktorej je žena v nevýhode. Otehotnieť môže raz do roka, do určitého veku a následok sexuálneho styku je deväť mesiacov tehotenstva oproti piatim minútam slasti u mužov. Investície a riziká, ktoré podstupuje žena sú nepomerne vyššie a teda niet divu, že nie žena, ale muž vystupuje v úlohe zvodcu, pričom si žena opatrne vyberá. Ridley konštatuje: „Jedno je isté. Z evolúcie nesmieme v žiadnom prípade odvodzovať žiadne morálne závery. Nerovnakosť samčích a samičích rodičovských a sexuálnych investícií je životným faktom, nie mravnou nehoráznosťou. Je niečím „prirodzeným". Nás ľudí to môže ohromne zvádzať, aby sme si tento evolučný scenár buď vykladali ako „ospravedlnenie" partnerskej nevery, alebo ho naopak odmietli ako potenciálne „ohrozenie" snáh o väčšiu rovnosť pohlavia. Oboje je však nesprávne." Autor totiž dobre vie, že ak je niečo prirodzené, nemusí byť správne. Veď k našej prirodzenosti patria aj predsudky, nenávisť, závisť.

Prečo je skrytá ženská ovulácia? Evolúcia s ľudskými génmi si dala veľkú prácu, aby nezvýhodňovala len jedno pohlavie. Zaujímavým ťahom „evolúcie" je napríklad ukrytie okamihu ženskej ovulácie. Najväčšie tajomstvo žien. Napriek mnohým zaručeným výpočtom, či meraniam teploty, hlienu, hormónov, ženská ovulácia sa nedá presne určiť. „Nech si lekári, babské reči a rímskokatolícka cirkev tvrdia čokoľvek, ženská ovulácia je neviditeľná a nepredvídateľná... a nemohla sa teda vyvinúť pre mužské pohodlie," píše Ridley a odvodzuje dve teórie. Jedna hovorí, že žena si takto zabezpečuje prítomnosť muža a otca na dostatočne dlhý čas. Druhá hovorí, že ak si má žena dobre vybrať medzi viacerými mužmi, oplatí sa jej ovuláciu tajiť. Inými slovami utajená ovulácia môže byť ženskou zbraňou v cudzoložnej hre. Pastor z toho zase usudzuje, že toto by mohol byť dobrý dôvod častých sexuálnych aktivít u ľudí. U zvierat dochádza k sexuálnemu styku len počas optimálneho obdobia na počatie, ktoré je rozpoznateľné pre obidve strany. Žena však nie je na toto obdobie nijako upozornená. Ani inštinktívne, ani pudovo a práve preto orgazmus (ktorý nehrá žiadnu rolu pri oplodnení) by mohol byť tým stimulom k väčšej sexuálnej aktivite.

Sexuálna budúcnosť. Napriek mnohým presvedčivým argumentom o ľudskej prirodzenosti a sexuálnej podstate človeka, ani jeden z autorov nedokáže odhadnúť, čo so sebou prinesie v budúcnosti antikoncepcia, pozastavenie menštruácie a sex, ktorý naozaj nemá nič spoločné s plodením - virtuálny sex. Ridley miestami akoby úmyselne prehliadal súčasné trendy, pre ktoré by musel meniť svoje teórie. Napríklad teória o kráse sa nijako nezhoduje s dnešnou posadnutosťou vychudnutými kráskami, ktoré majú len málo spoločné s plodnosťou. Alebo zmeny v spolužití párov s inými generáciami. Málokedy sa ženy sťahujú k manželovým príbuzným. Nedá sa nič robiť, na niektoré otázky budú odpovedať až ďalšie generácie. 

Pastorove odmytologizovanie či jemné vyčistenie notoricky známych pojmov (o to viac spôsobujúcich sexuálne problémy) je možno sympatickejšie ako Ridleyho ostrý rez skalpelom skrz všetky kultúrne a konvenčné názory na sexuálnu prirodzenosť. Ťažko rozhodnúť, čo je účinnejšie... Stačí si len vybrať, alebo ešte lepšie - vhodne skombinovať. Ich názory sa totiž nevylučujú. Môžeme vnímať sexualitu v súzvuku s Ridleyho závermi, že sme dobre namiešanie genetickej variability, ktorá nás núti k pohlavnému rozmnožovaniu v neustálom šachovom zápase proti chorobám. Zároveň sa môžeme prikloniť k Pastorovmu pohľadu na ľudskú variabilitu, v ktorej tak ako sú ľudia optimisti a pesimisti, tak aj sex nemusia mať vôbec radi, alebo sa z neho dokážu radovať. Môže im prinášať obavy, nechuť aj odpor, nielen pôžitok, rozkoš a eufóriu. Sexualita však vždy zostane energiou, silou k životu.

Tieto pohľady na sexualitu človeka sú zrejme menej povznášajúce ako pohľady, ktoré nám predkladajú tradičné náboženstvá, ale možno práve preto sú dôležité. Aj vďaka ním sa môžeme zamyslieť nad biologickou prirodzenosťou a kultúrnymi determinantmi, opustiť staré definície a nachádzať vlastné označenia našich zážitkov.

(Článok bol uverejnený v časopise Knihy a spoločnosť 12/2007)

Ivana Kaduková - Adamcová

Ivana Kaduková - Adamcová

Bloger 
  • Počet článkov:  76
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Spájam rozum a srdce, pravú a ľavú hemisféru, kreativitu a logiku a snažím sa nájsť nové spôsoby vyjadrovania o ženskej spiritualite...Môj pokus o spevácku "kariéru". Zoznam autorových rubrík:  Listy IzabeleO láskeako sa vidím očami... (súkromnbohumilé (teológia)vierymilé (religionistika)dušimilé (psychológia)kresťania a prostitúcia - štúdo ženách...v rámci nedokonalostiobľubené knihy(Ne)coolltúrne o kultúre

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu