reklama

Ježišov kód nielen k ženám I.

A čo Ježiš a ženy? A čo Biblia a ženy? Bol Ježiš Kristus ženatý? S takými otázkami sa stretávam čoraz častejšie aj od ľudí, ktorí doteraz o kresťanstve  nechceli nič počuť. „Prečo ťa trápia tieto otázky?“, pýtam sa zvedavo a už predpokladám, čo príde. „Nečítala si Da Vinciho kód od Browna? No a tam sa píše,  že Ježiš mal dieťa s Máriou Magdalénou a cirkev sa snažila túto „pravdu“ celé storočia tajiť, aby sa nespochybňovala Ježišova božská podstata. Určite niečo na tom bude. Prinajmenšom je to zaujímavé, nie?“

Písmo: A- | A+
Diskusia  (20)
Obrázok blogu

Žiaľ Da Vinciho kód som stále nečítala, ale pre mňa je to určite lepšie, lebo každý ma môže presviedčať o tom, čo by mohlo byť pravdivé a ja prichádzam na to, čo najviac fascinuje jeho čitateľov. (Ospravedlňujem sa teda vopred všetkým čitateľom a nadšencom tejto knihy za všetky nepochopenia interpretácií mojich priateľov o tejto knihe.)  Žasnem, čo dokázal autor, pretože každý druhý človek, ktorý sa dozvie, že som študovala teológiu, obratí moju pozornosť na túto knihu. Dokonca si získal pozornosť aj takých zatvrdilcov, čo doteraz o kresťanstve (zväčša to znamená cirkvi) nechceli ani počuť, nedôverujú jej, opovrhujú ňou, a hlavne o kresťanstve a cirkvi ako takej takmer nič nevedia. Cirkev poznajú len z novín a zo správ: cirkev nechce odluku od štátu, väčšina predstavených v cirkvi, ale aj radových kňazov, či farárov boli vedení v zväzkoch ŠTB, či ďalšia bomba, že cirkev nechce zverejniť svoj majetok. A nesmie sa zabudnúť pripomínať, že väčšina ich farárov sú rôzni devianti, ktorí zneužívajú malé deti na svoje pedofilné zvrhlosti, alebo majú homosexuálne sklony. Da Vinciho kód od Browna len potvrdil, že cirkev má rôzne „tajné“ frakcie, ktoré sledujú každého nepohodlného a nenechajú bez trestu toho, kto o nej chce povedať pravdu. Ich úlohou je skrývať rôzne tajomstvá, ktoré by mohli spôsobiť pád tejto veľkej ustanovizne. A tak aj vďaka Brownovi a jeho knihe môžu všetci odporcovia cirkvi aj naďalej zostať v odpore. Ale aj negatívna reklama je reklama. Žeby vo Vatikáne boli takí „odborníci“, ktorí by nepochopili, že svojimi negatívnymi reakciami spustia ešte väčšiu browniádu? Mne sa ale páči, že ľudia, ktorí naozaj doteraz nevedeli prísť na meno tomu, čo študujem (snáď som sa pomýlila a snáď je to geológia... veď kto už dnes študuje teológiu?), sa zrazu veľmi zaujímajú o život Ježišov. Možno Vatikán mal podobný zámer.   * * * * * * * * * * * * * * * * *  V 18. storočí začalo historické bádanie o Ježišovi. Jeho úlohou bolo urobiť rekonštrukciu Ježišovho života a diela zbavených všetkých predsudkov, hlavne od učenia o jeho božskej podstate. Bádatelia totiž zväčša neodolajú interpretovať obmedzený súbor overiteľných dát z hľadiska svojich vlastných ideí. O tomto probléme píše Peter Pokorný v kapitole Problémy súčasného ježišovského bádania v najnovšej knihe Ježíš Nazaretský (P. Pokorný je dlhoročný profesor Nového Zákona na ETF Univerzity Karlovej, biblicista a historik gréckej literatúry. Prednášal na mnohých zahraničných fakultách a je riaditeľom Centra biblických studií AV NČR a UK v Prahe, bol prezidentom medzinárodnej organizácii Studiorum Novi Testamenti Societas... a pre mňa bol najväčším zážitkom počas ročného štúdia na pražkej fakulte.) Nielen každé bádanie o Ježišovi je interpretáciou, ale aj zachované texty o Ježišovi sú interpretáciou, pretože ich cieľom bolo zvestovať Krista a nie spísať historické fakty o Ježišovi. Pre svoj zvestovateľský charakter, ktorý núti čitateľa reagovať, nie sú klasickým historickým textom, preto sa nesmie nikdy zabúdať na rozmer Ježišovho vplyvu v oblasti cirkvi, pretože bez toho by bádanie o historickom Ježišovi nebolo úplné. Poveľkonočná doba po smrti Ježišovej bola obdobím plným duchovného entuziazmu. Jednotlivé skupiny stúpencov Ježišových vyjadrovali jeho význam rôznym spôsobom a preto vyvstala potreba spätnej väzby o kresťanskom zvestovaní. V 1 liste Jánovom (4,2) je výzva, aby čitatelia tohto listu skúmali výroky o Ježišovi od rôznych vyznávajúcich prorokov tej doby, či vyznávajú Ježiša prišlého v tele, čiže takého, ktorý je dostupný cez ľudskú pamäť. Postava Ježiša je tak významná, že ani dnes sa nemôžeme vyhnúť vždy novej interpretácii o jeho živote a jeho učení. Ale určite je lepšie ponechať niektoré biele miesta, ako tvoriť „falošnú rekonštrukciu“.Cirkev sa časom stala veľmi mnohoznačným pojmom, preto je ťažké urobiť ju zárukou Pravdy. Treba si pamätať aj to, že cirkev je závislá na Ježišovi a nie Ježiš na cirkvi, preto cirkev sa musí vždy znova konfrontovať s touto všeľudsko-významnou postavou v dejinách a na základe tejto konfrontácie aj meniť. V dnešnej biblistike už nehrajú žiadnu úlohu náboženské rozdiely, podobne ako nehrali žiadnu úlohu v biblii. Sú biblisti židovskí, islamskí, katolícki, evanjelickí, bez náboženského vyznania. Po svojom ho uchopuje aj umenie, ktoré často nesleduje ciele cirkvi. „Vnitřní síla („svatost“) církve se projevuje mimo jiné tím, že se Ježíše a textů, které o něm jednají, nezbavila (a nemůže zbavit, máli zůstat sama sebou), i když jsou stálym zdrojem její vnitřní kritiky. To vede k naději, že se snad bude schopna transformovat bez příliš drastických přeryvů ve své dějinné existenci.“ (P. Pokorný, Ježiš Kristus)   * * * * * * * * * * * * * * * * *  Nemyslím si, že Vatikán je väzenie najväčších právd, ktoré skrýva pred svetom. Skôr tento celý humbuk okolo je následkom ľudskej túžby po tajomstvách a záhadách. Dokonca aj u „neveriacich“. Čím nereálnejšie ciele sa sľubujú, tým vrúcnejšie sa nasledujú vodcovia. Chápem, že ľudia sú schopní akéhokoľvek sebatýrania, len aby uvideli Boha. Sú schopní zanechať svoj každodenný život v mene vyšších cieľov a začať život plný pôstu, modlitieb a sebazapierania, aby sa tak mohli stať podobne vyvolenými ako učeníci, či iní svätci so svojimi špeciálnymi úlohami na tomto svete. Každý túži byť Božím vyvolencom. Mať hodnotu, akú nemá nikto okolo. A neplatí to len o kresťanoch, ale takýchto duchovných nadšencov vidieť v hocktorej sekte a v hocktorom duchovne prebudeneckom hnutí. Ľudia sa radšej obetujú pre zázraky ako pre každodennosť. Ak by každodennosť mala byť odmenou, myslím, že veľa veriacich by stratilo svoju vieru. A zvolilo by si niečo nereálnejšie, čo je nad touto každodennosťou. A na druhej strane ľudia stojaci v opozícii voči cirkvi veria konšpiračným teóriám rovnako zázračným, či záhadným príbehom o cirkvi a tajných spolkoch. Ani jedna skupina sa nechce zbaviť svojho zázračného sveta, lebo je bonusom pre každodennosť, ktorá by možno bola príliš banálna, aby sa oplatilo žiť.

Ivana Kaduková - Adamcová

Ivana Kaduková - Adamcová

Bloger 
  • Počet článkov:  76
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Spájam rozum a srdce, pravú a ľavú hemisféru, kreativitu a logiku a snažím sa nájsť nové spôsoby vyjadrovania o ženskej spiritualite...Môj pokus o spevácku "kariéru". Zoznam autorových rubrík:  Listy IzabeleO láskeako sa vidím očami... (súkromnbohumilé (teológia)vierymilé (religionistika)dušimilé (psychológia)kresťania a prostitúcia - štúdo ženách...v rámci nedokonalostiobľubené knihy(Ne)coolltúrne o kultúre

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu