reklama

Svadba v stredoveku – ochrana žien?

Mnohé z rodín boli v otvorenej vojne a úlohou nevesty bolo udržať spojenectvo, nevyvolať žiadne pohoršlivé správanie, rodiť deti, ponúknuť svoje telo i majetok prinesený venom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Na základe dochovaných informácii sa dá ľahko spochybniť akýkoľvek predložený obraz ženy v stredoveku, pretože nie je úplný. Mozaika skladaná o ženách v stredoveku pochádza z informácií z vyšších vrstiev, neskôr meštianskych a tento obraz závisí aj od majetkových pomerov, vzdelania a pohlavia informátorov. Napriek tomu banalita vzorcov správania a pocitov sa nemení od človeka k človeku. Preto sa dá rekonštruovať aspoň čiastočne aj obraz svadobného dňa a akú funkciu plnil zväzok manželský.

Obrázok blogu

Svadba v stredoveku znamenala zmier. Zmier, či zmluvu medzi dvomi rodinami, ktorých spojila žena. Mnohé z rodín boli v otvorenej vojne a úlohou nevesty bolo udržať spojenectvo, nevyvolať žiadne pohoršlivé správanie, rodiť deti, ponúknuť svoje telo i majetok prinesený venom. Skrátka zabudnúť na seba a na svoje priania a podriadiť ich prianiam rodiny resp. mužským členom rodiny.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zistilo sa, že rytieri v 11. a 12. storočí a taktiež aristokracia a meštiactvo v 14. a 15. storočí si vyberali nevestu z vyšších vrstiev. Veľa žien sa teda ocitlo po boku manžela nižšie postaveného ako boli oni samé a tak nečudo, že sa dochovali obavy mužov zo zatrpknutých a kritických žien ovenčenými erbmi a rodokmeňmi. 

Keď si to majetok rodiny vyžadoval, zabúdalo sa aj na príbuzenské vzťahy. Kňazi takéto vzťahy kritizujú ako incest a zakazujú svadby medzi blízkymi príbuznými. Avšak ani cirkev nemohla zabrániť túžbe rodín po zmieri, ktorá si vyžadovala výmenu žien. Bola to jednoducho nutnosť. 

Až po 4. lateránskom koncile v roku 1215 začala cirkev kontrolovať sobáše a zaviedla povinnosť vopred ich ohlasovať. Cirkev dokonca začala kontrolovať aj manželskú sexualitu. Keďže vášeň bola hriechom, cirkev sa snažila ukočírovať sexuálny život len za jediným účelom - plodenie potomstva. Od 13. storočia sa mal každý veriaci raz za rok zdôveriť svojmu spovedníkovi kedy a ako sa odchýlil od noriem. A keďže v tom období je ešte veľa doložených prípadov kňazov, ktorí si vydržiavajú konkubíny a majú svojich potomkov, laici na donucovacie praktiky kňazov často reagujú s posmechom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V ranom stredoveku prinášal muž rodine svojej snúbenici majetok ako „odškodné", že dievča odchádza z domu. Nevesta na oplátku prichádzala do manželstva s výbavou, ktorá často znamenala aj nehnuteľnosť a nemalú peňažnú čiastku. Tento vzájomný systém obdarovania mal rodiny ešte viac prepojiť. Postupne sa manželkine veno zväčšuje a je väčšie ako manželovo. Napriek tomu celý jej majetok po jej smrti pripadne manželovi a ani počas života s ním nemôže disponovať. Stráca právo aj na majetok, ktorý jej manžel akože daroval vo svadobný deň. Po manželovej smrti má právo len na rentu. Takéto zhoršenie ekonomickej situácie malo za následok aj znižovanie hodnoty ženy. Nenávisť k ženám je badateľná hlavne v posledných troch storočiach v stredoveku. Ako sa upevňujú dedičské práva po mužskej línii, začína sa aj diskusia o pasívnej roly ženy pri plodení. Šírili sa názory, že žena je len akýmsi inkubátorom, ktorý dieťa vynosí a vyformuje. Dôležitá je však mužova „krv", ktorá si aj v žene zachová svoju čistotu, rozumej zostane len mužovou. O to viac sa muži boja znečistenia rodu „cudzou" mužskou krvou, keďže sa to dá ľahko utajiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sobáše prebiehali v súkromí. Až postupne sa preniesli aj do kostolov. Verejný charakter, svedkovia a slávnostný ráz, kde si snúbenci povedali svoje „áno" dodalo ženskému hlasu váhu. Cirkev zasiahla v tomto prípade v prospech žien. Keďže začala požadovať od oboch snúbencov dobrovoľný súhlas, nemohli sa sobášiť dievčatká, pretože neplnoleté nemohli o sebe rozhodovať a taktiež ženské „áno" bolo rovnocenné s tým mužským.

Obrázok blogu

Napriek tomuto optimistickému konštatovaniu, mnohé rodiny si naďalej privlastňovali ženy násilím. Dochovali sa aj zmienky o únosov žien a o cirkevnej bezmocnosti proti sobášnej politike, ktorá považovala ženské mlčanie za cudné zvolenie. Aj verejne povedané svadobné sľuby spojené s pohárom vína, jedením ovocia, či drobnými darčekmi mali rovnakú právnu hodnotu ako náboženské zásnuby. Keďže cirkvi stále nebolo jasné, či sviatosť manželstva spočíva v zmluve, alebo v požehnaní kňazom, vyhrávala „zmluva" a teda aj svetské „svadobné zmluvy" kňazi uznávali za nerozlučiteľné. Nakoniec kňazi nútili žiť v manželstve mladých ľudí, ktorí sa v ňom ocitli len vďaka svojím rodičom, čo tak veľmi kritizovali. Nakoniec nám nezostáva nič iné, len konštatovať, že v stredoveku mala rodina posledné slovo ako investovať telo i majetok ženy.

Ivana Kaduková - Adamcová

Ivana Kaduková - Adamcová

Bloger 
  • Počet článkov:  76
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Spájam rozum a srdce, pravú a ľavú hemisféru, kreativitu a logiku a snažím sa nájsť nové spôsoby vyjadrovania o ženskej spiritualite...Môj pokus o spevácku "kariéru". Zoznam autorových rubrík:  Listy IzabeleO láskeako sa vidím očami... (súkromnbohumilé (teológia)vierymilé (religionistika)dušimilé (psychológia)kresťania a prostitúcia - štúdo ženách...v rámci nedokonalostiobľubené knihy(Ne)coolltúrne o kultúre

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu