reklama

Kresťania a prostitúcia – 5. časť (prehľad prostitúcie po súčasnosť a náčrt súčasných riešení)

Prostitúcia neexistovala len v staroveku, ako som už o tom písala, ale samozrejme v rôznych vlnách rozmachu a vzápätí zákazov a represií prechádzala dejinami cez stredovek až po súčasnosť. Štáty vždy znovu rezignovali, pretože akákoľvek represia sa neukázala adekvátnou odpoveďou na daný fenomén. Takže podobne ako Slovensko, aj mnohé iné štáty zastali v bode „nevšímania a neriešenia“ tohto problému, čo niektorí odborníci nazývajú systémom abolície.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)
Matisse, Seated Figure, 1918
Matisse, Seated Figure, 1918 (zdroj: http://sunsite.icm.edu.pl/wm/paint/auth/matisse/)

Podľa jednej z definícii je prostitúcia „prepožičiavanie vlastného tela k sexuálnym úkonom s inou osobou za úplatu, a to ako v priamom fyzickom kontakte, tak prostredníctvom rôznych nástrojov...“

Cirkevní otcovia riešili problém prostitúcie svojsky, sexualitu démonizovali a jediný ideál bola žena-panna. Ženu degradovali v hierarchii medzi zvieratá a odmietli vlastne ženu ako takú. Klement Alexandrijský sa vyjadril o ženách takto: „Všetky ženy by mali zomierať s hanbou a mysliac na to, že sa narodili ako ženy.“ Podobne ako Ján Chryzostom: „medzi všetkými divými zvermi sa nenachádza škodlivejší ako žena.“ Žena bola nositeľkou hriechu, poškvrnená a všetko, čoho sa dotkla pokazila, takže muž ju musel stále kontrolovať, nepopustiť jej uzdu a naprávať ženine omyly. Samozrejme, že sa proti takýmto názorom a systému vládnutia cirkvi začali vytvárať aj rozličné skupiny (sekty), ktoré sa snažili presadiť sexuálnu slobodu a svoj apetít vôbec ničím nebrzdili.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V stredoveku (13.–16.stor.) sa prostitúcia dostala do fázy „inštitucionalizácie“. V Nemecku sa v tom období vybudovali špeciálne verejné domy, ktoré boli luxusne zariadené a ženy v nich mali určité postavanie. Ženy z ulíc sa „odchytávali“ a umiestňovali do týchto domov aj z dôvodu neohrozovania verejného poriadku. Rozbila sa tak komunita prostitútok a získala sa väčšia kontrola. Avšak protestantská reforma sa snažila odstrániť „bordely“ a začal sa „lov prostitútok“. Napriek prísnym trestom cirkvi, napriek strašnému trestaniu, prostitúcia pokračovala ďalej v skrytosti a obchod so ženami prekvital ako nikdy predtým. Zatvorenie verejných domov prinieslo „presun“ žien späť na ulice a ulice boli stále plnšie. Karol VIII. nariadil dokonca „spáliť zaživa tie nerestnice“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Uvoľnenie začína až v renesancii, ktorá je známa „veľkými kurtizánami“. Zvlášť vo vojnách a v obdobiach chudoby boli ženy vojakmi vytrhávané z rodín a verbované na prostitúciu. Na obdobie renesancie sa viaže aj „objavenie“ syfilisu, čo spôsobilo nové represie a prohibície voči verejným domom a prostitútkam v uliciach. Mnohí francúzski, aj iní panovníci ignorovali zákazy a navštevovali mladé dievčatá... Prostitúcia najviac prekvitala v érach najväčších represií. V ilegalite prostitúcia narastala a bola dôsledkom zvyšovania kriminality, obchodu so ženami, vykorisťovaniu...

V 18. storočí v období rokoka vo Francúzsku boli sexuálne radovánky veľmi populárne a boli záležitosťou aristokratov, ktorí si vtedy užívali priamo v Kráľovskom paláci. Ale aj ďalšie veľké európske krajiny nezaostávali. Nemecko malo veľké množstvo verejných domov, ale s veľmi prísnymi pravidlami a Londýn sa stal hlavným mestom prostitúcie. Slávny Casanova v tomto období vyzdvihoval mnohé verejné domy a slávne kurtizány. V tom období je veľký nárast detskej prostitúcie a veľký dopyt po mladých pannách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Začiatkom 19. storočia dal Napoleon zaviesť oficiálnu organizáciu verejných domov. Prostitúcia sa začala deliť na tolerovanú – to boli dievčatá registrované a netolerovanú – to boli prostitútky v ilegalite. Mravná polícia mala za úlohu vychytať všetky „neposlušné dievčatá“. V 19. storočí nemali ženy veľmi na výber. Ich práca bola oproti mužskej tak zle ohodnotená, že sa často stávalo, ak ženy po práci vo fabrike behali po uliciach a „pracovali“ ďalej. Paradoxne toto obdobie je poznačené aj veľkým puritánstvom, kde „slušné“ ženy v domácnosti nemohli myslieť na sex a už vôbec nie mať z neho pôžitok. Práve preto sexuálny priemysel v tom období veľmi kvitne a podporovali ho hlavne „manželia“, ktorí nachádzali „uvoľnenie“ v náručí prostitútky. Zároveň rástli mnohé emancipačné hnutia za zrovnoprávnenie žien a bola veľmi kritizovaná dvojitá morálka mužov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V 20. storočí sa vytvorili základné tri postoje k prostitúcii a akejsi štátnej politiky k tomuto fenoménu. V tomto storočí sa samozrejme menil aj pohľad na prostitúciu ako takú, vznikli mnohé štúdie a „reálnejší“ prístup k danej problematike.

Existuje systém prohibície, ktorý je uplatňovaný v USA, či vo východnej Ázii. Týmto systémom sa zakazuje prostitúcia a kupliarstvo, polícia a justícia majú represívnu úlohu: zatvárať verejné domy, registráciu prostitútok a zabráňovať „profitu“ z prostitúcie. Aj klienti prostitútok sú žalovateľní. Miesta aj organizácie prostitúcie sú zakázané.

Systém reglementácie je limitovať ilegálnu prostitúciu, snaží sa potlačiť medzinárodný trh a ochraňovať zdravie, verejný poriadok registrovanými verejnými domami, centrami. Sú povinné pravidelné lekárske prehliadky a prostitúcia je kontrolovaná políciou a samosprávami. Tento systém sa uplatňuje napríklad v Holandsku, Nemecku, Rakúsku, Grécku, Turecku... Holandsko je známe tým, že prostitúcia je uznaná ako profesia. Verejné domy sú legalizované. V Rakúsku sú prostitútky taktiež reglementarizované, evidované na polícii, podrobované pravidelným lekárskym prehliadkam a platia dane.

Systém abolície, (ktorý je podľa autora štúdie Svet nepoznanej reality – história a súčasnosť prostitúcie M. Kolenčíka vraj aj na Slovensku), je systémom akceptácie prostitúcie ako prejavu individuálneho správania, čo znamená, že je možné prostitúciu za istých podmienok realizovať, avšak pod individuálnou hlavičkou prostituujúcej osoby. Organizácia je zakázaná. Klient je neznámou osobou, ktorý nemôže byť sankciovaný.

Je ťažké posudzovať, či tento systém funguje na Slovensku, ale moja prax svedčí skôr o tom, že nie. Podľa mňa sa nedá akceptovať individuálna osoba praktizujúca prostitúciu a zároveň neakceptovať žiadnu organizáciu, pretože ochraňujeme verejný poriadok a mravnosť. Neviem, či pod organizáciou sa rozumie, organizácia prostituujúcich osôb, alebo organizácia ľudí, ktorí využívajú prostituujúce osoby. Takisto sa mi nezdá, že abolíciou sa potlačil obchod s ľuďmi a kupliarstvo. Individuálna prostitúcia je málokedy individuálna. Je napojená na systém, ktorý k prostitúcii patrí. A tiež sa mi nezdá, žeby v krajinách s reglementáciou tento obchod prekvital viac ako u nás len preto, že náš systém (ak sa dá vôbec hovoriť o systéme) je „lepší“. Abolícia je jednoducho zrušenie reglementácie, čiže verejných domov, ale akceptovanie striptízových barov, masážnych salónov a iných „zábavných podnikov“. Abolícia je zrušenie oficiálnych registrov, hoci by sme mohli polemizovať o tom, či slovenská polícia si nevedie „neoficiálne“ údaje o prostituujúcich osobách. Zakazuje lekárske kontroly, ale zároveň chce znížiť nebezpečenstvá, ktoré s touto činnosťou prichádzajú (pohlavne prenosné choroby, krvou prenosné choroby...) Reglementácia je podľa M. Kolenčíka diskrimináciou a zneužívaním..., ale údajný systém „abolície“ na Slovensku je snáď tolerantnejší a dokonca antidiskriminačnejší (??!!) Keďže nie som sociologička, a svoje poznatky o prostitúcii na Slovensku čerpám z praxe, nemôžem zodpovedne hodnotiť tieto systémy a ani sa o to nebudem snažiť. Cieľom môjho seriálu "Kresťania a prostitúcia" nebolo vyhodnotenie správneho postupu štátu a spoločnosti k danému fenoménu, ale správanie jednotlivca k jednotlivcovi, ktorý prostituuje... (a to už v ďalšej časti uvidíme z dotazníkového prieskumu)

Každopádne nám musí byť jasné, že prostitúcia môže byť registrovaná, tajná, trpená bez akýchkoľvek legislatívnych obmedzení, môže byť pravidelná, realizovaná ako jediné zamestnanie, alebo môže byť príležitostná ako doplnková činnosť, ale nikdy sa prostitúcia nevytratí a nezmizne. Je to skupina, ktorá je marginálna a má všetky znaky sociálnej subkultúry. Prostituujúca osoba stojí na okraji spoločnosti z hľadiska sociokultúrnych hodnôt i z hľadiska socioekonomických vzťahov. Svet prostitúcie je vo vnútri spoločnosti a zároveň mimo nej. Prostituujúca osoba je chápaná ako tá, ktorá sa môže reintegrovať naspäť do spoločnosti, ale zároveň nesie v sebe riziko, že bude trvalo vylúčená z daného sociálneho útvaru. Jej výskyt, frekvencia i ceny v prostitúcii (ako v každom biznise) závisia od dopytu. Pretože dopyt existuje, ako aj stále existoval, bude existovať aj tento biznis.

Ivana Kaduková - Adamcová

Ivana Kaduková - Adamcová

Bloger 
  • Počet článkov:  76
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Spájam rozum a srdce, pravú a ľavú hemisféru, kreativitu a logiku a snažím sa nájsť nové spôsoby vyjadrovania o ženskej spiritualite...Môj pokus o spevácku "kariéru". Zoznam autorových rubrík:  Listy IzabeleO láskeako sa vidím očami... (súkromnbohumilé (teológia)vierymilé (religionistika)dušimilé (psychológia)kresťania a prostitúcia - štúdo ženách...v rámci nedokonalostiobľubené knihy(Ne)coolltúrne o kultúre

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu