Blok B - vzťah k "inakosti"
Ak patríme k nejakej skupine (v našom prípade cirkev) a zdieľame s ňou rovnaké základné myšlienky na život, myslíme si, že sme podobní aj v iných oblastiach, a že s takými ľuďmi v cirkvi si budeme rozumieť aj v iných oblastiach. Ak sa niekto od nás odlišuje, myslíme si zase, že sú iní aj v iných oblastiach... S tým súvisí psychologický pojem „atribúcie“. Atribúcia je proces, pri ktorom súdime príčiny udalostí v našom živote a príčiny správania druhých ľudí. Naše atribúcie mnohokrát nesprávne, sú zodpovedné za to, ako uvažujeme, čo cítime a ako sa správame. Jav atribúcie dobre zachytáva starý vtip. Protestant a katolík stoja na rohu a vidia ako do nevestinca vstupuje katolícky kňaz. Protestant sa kyslo usmieva nad dôkazom katolíckeho pokrytectva a katolík sa s pýchou usmieva nad dôkazom, že kňaz ešte aj do nevestinca vojde, len aby zachránil dušu umierajúceho katolíka. Jednoducho povedané – vidiac tú istú udalosť neznamená naozaj vidieť to isté. Každý z nás si vyberie to, čo mu vyhovuje, aby to bolo v súlade s jeho myslením a presvedčením, inak by sa dostal do konfliktu so sebou samým a musel by sa spustiť celkom iný proces. Naše názory na určité správanie veľmi ovplyvňujú predsudky. Napríklad je dokázané, že viac srdečnosti, sexuálnej príťažlivosti a ďalších pozitívnych rysov uvádzame pri ľuďoch, ktorí vyzerajú lepšie, ako ľuďom, ktorí sú príliš „nejasní“, či obyčajní a podľa toho sa k nim aj správame. Takže často nereagujeme na realitu, na skutočné podnety, ktoré vidíme, ale na to, čo si myslíme, že ich spôsobilo. Otázka číslo 13: Myslíte si, že vzhľad človeka hovorí veľa aj o povahe človeka, vnútorných vlastnostiach, jeho charaktere a celkovom spôsobe života?
51% opýtaných odpovedalo, že nevie, či vzhľad človeka hovorí veľa aj o vnútri človeka. Až 30,6 % si myslí, že skôr nie, alebo určite nie. A 18,4 % sa prikláňa k názoru, že skôr áno alebo určite vzhľad človeka vyjadruje aj jeho vnútro. Za povšimnutie stojí aj nepomer medzi odpoveďami mužov a žien. Ženy viac posudzujú podľa vzhľadu, o čom svedčia odpovede „určite áno“, ktorú si vyberali iba ženy a taktiež odpoveď „skôr áno“ je častejšie vyberaná ženami v porovnaní s mužmi.
Otázka číslo 15: Radi sa rozprávate s ľuďmi, ktorí majú iné názory a iný životný štýl (spôsob života) ako vy?
Tento výsledok je pochopiteľný z dôvodu misijnej a evanjelizačnej „povinnosti“ kresťanov.
Veľmi veľký rozdiel je medzi mužmi a ženami. Je to veľmi zaujímavý výsledok, ktorý upozorňuje na predsudky týchto žien voči inakosti.
Otázka číslo 9: Presviedčate ľudí s inými názormi, ak máte pocit, že sú morálne neviazaní a upozorňujete ich, že by sa mali zmeniť, aj keď vás o to nežiadajú?
a) Áno, vždy, keď mám príležitosť
b) Áno, ak sa mi zdá, že ich morálka nie je v poriadku a budia pohoršenie
c) Nie, rešpektujem ich životnú voľbu, ale kamarátsky to niekedy okomentujem
d) Nie, nepresviedčam nikoho o správnosti, či nesprávnosti spôsobu života
Táto otázka nadväzuje na predchádzajúcu otázku č. 15 o rozprávaní s ľuďmi s iným životným štýlom. Nakoľko sa kresťania starajú do života iných ľudí a stavajú sa do pozície morálnych policajtov? Viac ako polovica (takmer 60 %) rešpektuje životnú voľbu iných ľudí, ale vyjadria svoj názor na ich spôsob života. 24,5 % presviedčajú iných, pretože budia pohoršenie, alebo ak sa im zdá, že ich morálka nie je v poriadku. Je to dosť vysoké percento, ale predpokladám, že súvisí s názorom, že kresťan sa nemôže prizerať hriechu...,a že evanjelizácia je vždy potrebná.
8 % presviedča vždy, keď má na to príležitosť. Je zaujímavé, že presviedčajú iba ženy. Potvrdzujú predsudky voči iným ľuďom oveľa viac ako muži, na druhej strane treba podotknúť, že oveľa väčšie percento žien ako mužov nepresviedča vôbec.
Pokračovanie nabudúce...
