reklama

Tri prístupy k prostitúcii (16)

Tri prístupy k prostitúcii a hneď ako prvý je prístup vyplývajúci z vyhodnotenia dotazníka.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)
Ingre, The Valpincon Bather, Loure, Paris, 1808
Ingre, The Valpincon Bather, Loure, Paris, 1808 (zdroj: http://sunsite.icm.edu.pl/wm/paint/auth/ingres/)

Prístup respondentov - veriacich v cirkvi na základe vyhodnotenia dotazníka   Začneme realitou v cirkvi. Ako vnímajú prostitúciu dnešní mladí veriaci v cirkvi? Aký prístup im vyhovuje a aké najčastejšie názory sa ozývali v dotazníku?Keď som sa rozhodla urobiť prieskum medzi veriacimi, ktorí sú členmi cirkvi, predpokladala som, že cirkev má na nich veľký vplyv a na základe toho som urobila svoje hypotézy. Nenapadla ma alternatíva, že veriaci „cirkevník“ sa vôbec nemusí orientovať vo svojich rozhodnutiach cirkvou, aj keď si vyberie rovnaké riešenie a rovnakú cestu. V dotazníku som úmyselne dávala do „úst“ cirkvi prísnejšie a „moralistickejšie“ riešenia a zistila som, že veriaci v cirkvi si vyberajú „prísnejšie riešenia“, ale nie kvôli tomu, že ich prezentuje cirkev. Jednoducho iba preto, lebo im viac vyhovujú. Pri vyhodnotení prístupu veriacich v cirkvi k prostitúcii budem vychádzať z výsledku dotazníka, preto sa nedá tento postoj aplikovať na všetkých veriacich v ECAV a už vôbec nie na veriacich ako takých. Je to určitá vzorka, ktorá naznačuje určité postoje v cirkvi.   Respondenti sa zhodli (takmer všetci), že prostitúcia je zlá a treba ukázať, aké následky prináša. Jeden z následkov prostitúcie sú podľa veriacich aj „rozvody a rozpadnuté manželstvá“... Existencia prostitúcie však neurčuje jej vyhľadávanie.   Veriaci pristupujú k prostitúcii s „prijatím s podmienkami“... „Nesúďte, aby ste neboli súdení“ je podľa nich v poriadku, ale.... akoby boli dôvody, kedy tento výrok neplatí. Nesúdiť iba v tomto prípade... alebo nesúdiť, len tých, čo si to zaslúžia... je prispôsobovanie si výroku vlastnej morálke.  Keďže najčastejší postoj k prostitúcii hovorí o odsúdení prostitúcie ako zla, v dotazníkoch často zaznela potreba hľadať riešenia. Väčšina by bola za úplne zrušenie prostitúcie, teda zákaz. Prostitúcia sa tým nevytratí, ale bol by to začiatok zmien, myslí si väčšina respondentov. Veriaci pomáhajú „hriešnikom“ napomínaním a vysvetľovaním, prečo je to zlé.  Jeden z dôležitých názorov zaznel mnohokrát v otázke č. 5: „človeka nesúdim, ale prostitúcia je hriech a hriech treba odsúdiť. Miluj hriešnika, nenáviď hriech...“  Táto odpoveď bola často zdôvodnením aj odpovede b) „nesúďte, aby ste neboli súdení“ (biblický výrok). Ľudia neveria, že „nesúdením“ by sa niečo vyriešilo. A tým vlastne neveria základnej myšlienke evanjelia, že iba bezpodmienečná láska dokáže meniť človeka. A čo iné je láska ako totálne prijatie toho druhého a správanie k druhému ako k sebe samému? Otázka č. 5 vyšla veľmi skreslene. Väčšina súhlasila s biblickým výrokom, ale v skutočnosti každý mal k nemu výhrady. Táto otázka postavila najviac respondentov do rozporu a väčšina veriacich to vyriešila práve dodatkom: „miluj hriešnika, nenáviď hriech“. Neviem, či sa dá vôbec na základe nejakej činnosti bez poznania konkrétneho človeka odsúdiť niekoho... Existujú možno rôzne zločiny, ktoré sa javia ako jasná vec na odsúdenie, ale po hlbšom ponorení do problému zistíme niečo úplne iné (napr. film Tanečnica v tme). Ako sa vlastne dá oddeliť hriech od hriešnika? Jednotlivec vyrozpráva svoj príbeh, ja mu ponúknem pochopenie (alebo možno ani nie) a potom mu poviem, že musí zmeniť svoj život, lebo to, čo robí je hriech? Čo ak nedokáže zmeniť svoj život, čo ak už nemôže zmeniť svoj život a čo ak ho ani nechce zmeniť? Vtedy už prestanem milovať, lebo hriech ho ovláda? Alebo ho ďalej milujem, aj keď sa nechce zmeniť? Zaujíma nás, čo znamená „milovať blížneho ako seba samého“? Milujeme rovnako zanietene ako obviňujeme zo zlého?   Láska je aj o pochopení životného príbehu toho druhého. Potom ho berieme so všetkým, čo k tomu patrí, neoddeľujeme nejakú časť jeho života len preto, že táto časť nám nezapadá do obrazu, ktorý o danom človeku máme. Môžeme sa na neho hnevať, môžeme ho nenávidieť, môžeme rezignovať na zmenu v jeho prípade, môžeme prežívať akékoľvek emócie, keď sa nám niečo nepáči, len nie súčasne milovať i nenávidieť. Akoby sa dalo v tej chvíli oddeliť konanie od človeka? Akoby určitú zlú činnosť pôsobil neosobný hriech (diabol?) a teda bolo by možné hnevať sa na diabla, ktorý ovláda, ale nie na človeka...?    Ak už hovoríme o súde, posudzovaní niekoho, tak musíme zohľadňovať jeho konanie v širších súvislostiach. Je veľký rozdiel, či súdime niekoho, koho vidíme prvýkrát a niekoho, koho dobre poznáme. Či posudzujeme jav a teda s ním aj človeka aj keď ho vôbec nepoznáme, alebo konkrétneho človeka bez ohľadu na stav, v ktorom sa práve nachádza. Náš postoj, ktorý vyjadruje iba to, čo vidíme, vzal tomu druhému šancu "byť". Človek sa nemôže prejaviť v jedinom časovom okamihu.  

Ivana Kaduková - Adamcová

Ivana Kaduková - Adamcová

Bloger 
  • Počet článkov:  76
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Spájam rozum a srdce, pravú a ľavú hemisféru, kreativitu a logiku a snažím sa nájsť nové spôsoby vyjadrovania o ženskej spiritualite...Môj pokus o spevácku "kariéru". Zoznam autorových rubrík:  Listy IzabeleO láskeako sa vidím očami... (súkromnbohumilé (teológia)vierymilé (religionistika)dušimilé (psychológia)kresťania a prostitúcia - štúdo ženách...v rámci nedokonalostiobľubené knihy(Ne)coolltúrne o kultúre

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu