reklama

Zánik tajomna v stredoveku?

Kde sa vzalo zázračno? Kde sa vzali tajomné bytosti, čarovné predmety, polozvery a poloľudia? Prečo ľudí fascinujú nevysvetliteľné záhady, príbehy a rozprávania? Aj keď dnešný človek vytesnil tajomno do rozprávok, ono nás vždy znovu prekvapuje a nedokážeme ho predvídať. Napriek tomu, že najradšej máme pocit, keď sú veci pod kontrolou a zracionalizované, sme svedkami mnohých nepochopiteľných, nevysvetliteľných a nepredvídateľných javov, ktoré nemajú žiadny racionálny základ a zostávajú otvorené po celý život ako náš osobný dotyk tajomna. Ako vpád divov do pozemského života.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (18)
Obrázok blogu

Ak sa pokúsime hľadať korene tajomna v histórii, dostaneme sa niekde k mýtickým predstavám, čo znamená, že musíme načrieť poriadne ďaleko do minulosti a aj tak nenájdeme presné obdobie vzniku, či počiatok tajomstiev v našich životoch. Možno je to práve preto, že počiatok tajomna sa prebudí spolu s nami, s prvým nádychom na tomto svete, teda sa zrodilo kdesi s „prvým človekom". Napriek tomu mnohí spájajú zázračno a divy s náboženstvom, s Bohom ako hlavným Pánom zjavenia, ale nebolo by to obmedzenie tajomna od kresťanskej viery?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nadprirodzené veci a sily sú historicky dokázateľné ešte pred kresťanstvom, židovstvom, či inými inštitucionalizovanými náboženstvami. Tajomno presahuje náboženstvo a nedá sa povedať, žeby bolo od náboženstvá závislé. Jeho existencia mimo náboženstva dráždila kresťanstvo natoľko, že sa ho snažilo uchopiť pre seba a dať mu raz a navždy „kresťanský" význam, ktorý poznáme až dodnes. Kresťanstvo bolo podľa Le Goffa takmer zánikom tajomna. Zdá sa nám nepravdepodobné, že kresťanstvo má tak malo spoločné so svetom divov a tajomstiev? Čo sú potom Ježišove zázraky a zjavenia dnešných čias, ak nie prejavy tajomna, nevysvetliteľných úkazov a divov? Le Goffov pohľad na tajomno nie je bežným, o to viac však zaujímavejším (okrem tajomna stredovekého západu nájdete v knihe esejí Středověká imaginace úvahy o priestore a čase v stredoveku, o ideológii tela, či vnímanie snov u stredovekého kresťanstva). 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V stredoveku slovo mirabilis (podivuhodný) malo približný význam ako tajomno, na ktoré Le Goff poukazuje. Ak by sme sa pozreli na tento pojem z etymologického pohľadu, dospeli by sme ku koreňu slova mir (miror - diviť sa), ktorý nám hovorí o zrakovom vneme. Ľudská imaginácia je teda podnecovaná zrakom. Stredovek však pozná až tri oblasti tajomna: mirabilis, magicus a miraculosus. Mirabilis je teda tajomno v predkresťanskom zmysle. Magicus je klasická mágia, ktorá môže byť čierna (od diabla) a biela (legálna resp. tolerovaná). Napriek tomuto oficiálnemu deleniu prakticky každá mágia bola považovaná za zhubnú a deštruktívnu, teda Satanovu. Miraculosus, či kresťanské tajomno je inak povedané - zázrak. Zázraky v kresťanstve sa považujú za tajomno osožné a niekedy aj vyhľadávané.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale aký rozdiel je medzi kresťanským zázrakom a predkresťanským tajomnom?

Kresťanstvo sa nesnažilo zachovať podstatu tajomna a zdá sa, že jeho existencia v kresťanstve sa zachovala len preto, že tajomno existovalo už pred ním. Napriek spoločnému koreňu so zrakovým vnemom a spojením so zjavovaním, zjavenie v kresťanskom zmysle má inú funkciu ako predkresťanské. Zjavenie v kresťanskom zmysle súvisí s Božím plánom a so zmyslom dejín. Je podriadené Božiemu poriadku a aj keď sa môže líšiť od prirodzených úkazov, je rovnako dané Bohom, teda má svoje pravidlá. Stredovekí kresťania od svätcov ako zástupcov Boha na zemi očakávali zázraky a predvídali ich v určitých situáciách. Nebolo pochýb, čo sa bude diať, či už uzdravovanie, vyháňanie diabla, alebo kriesenie mŕtvych. Zázraky možno boli ohurujúce, ale predvídateľné. V konečnom dôsledku pre stredovekého človeka je viditeľný svet stopou toho neviditeľného a prekračuje hranice medzi dvomi svetmi. Stredoveký človek je obklopený „zjaveniami" či už „zhora", alebo „zdola". Záhrobie nie je nijako zvlášť oddelené od jeho existencie, rovnako ako očistec, do ktorého vedú cesty dokonca priamo zo zeme (napr. sicílske krátery, či írske jaskyne). „Záhrobný" svet je súčasťou bežného života. Mŕtvi prichádzajú za živými s rôznymi prosbami, otázkami, hlavne tí, ktorí ešte neboli vykúpení a ocitli sa v očistci, ale aj zlí duchovia vedení samotným Satanom. Zjavenia v stredoveku sú hrozivé, ale nie prekvapivé. Tajomno je práve preto tajomnom, že prekvapivé je. Vždy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tajomno bolo produktom nadprirodzených síl, alebo bytostí, ktorých počet je nekonečný. Nejde teda len o predmety a úkazy, ale o celú radu síl. V kresťanstve je naopak jediným pôvodcom Boh. Napriek tomu, že zázrak je len obmedzený výsek zo širokého významu slova tajomno, predkresťanské tajomno sa muselo podriadiť kresťanským zázrakom, zracionalizovalo sa a tak sa zbavilo najzákladnejšej svojej charakteristiky - nepredvídateľnosti.

V Biblii je málo tajomna. Najznámejšie zdroje tajomna v Starej zmluve (prvé kapitoly Genezis) a v Novej zmluve (Apokalypsa a "narodenie Krista") sú produktom mimokresťanských a nežidovských vplyvov. Stredoveké kresťanstvo často porovnávalo Nový Zákon s Apokryfmi ovplyvnenými gnózou a práve vďaka gnóze môžeme nájsť tajomno aj vo "svätých textoch", možno vstrebané, či prevzaté, ale aspoň čiastočne prítomné. Priznať existenciu tajomna v každodennom živote bolo prirodzené. Avšak "jestliže se naše oči udivujú stále stejným způsobem, jejich zornice se přestanou rozširovat a každodenní tajemno, i přes svoji typickou nepředvídatelnost, náhle strácí punc výjimečnosti." Prečo sa cirkev tak veľmi bála tajomna? Tajomno nepodliehalo žiadnemu poriadku, preto bolo dôležité ujarmiť chaotické sily cirkvou a ponúkať ich veriacim už v neškodnom instantnom balení zázrakov.

Tajomno nemôže zaniknúť ani systematickým racionalizovaním, či démonizovaním, lebo jeho funkcia je nenahraditeľná. Kompenzuje každodennoť a stereotyp a obracia svet naruby. Podoba tejto protiváhy banality každodennosti je v každej dobe a kultúre iná. V stredovekej spoločnosti mirabilia existujú hlavne vo folklóre, umení a literatúre - k divom patrí hojnosť, jedlo, nahota, sexuálna sloboda, záhaľka. Vznikla tak protiváha pre všetky stredoveké konvencie - jedna z najcennejších stredovekých imaginácií - rozprávková krajina blahobytu. Ak otočíme svet naruby a čas pospiatky, dostaneme sa aj v Biblii ku knihe Genezis, kde už predstava takej krajiny je - je to raj. Zem hojnosti a blahobytu, zlatý vek, pozemský raj netreba hľadať v budúcnosti, ale v minulosti - návrat k počiatkom. Svet naruby, svet naopak bol formou odporu proti kresťanskej ideológii, odporu proti dennodennej lopote a ťažkej práci. Človek podľa kresťanstva je stvorením Božím, lenže svet tajomna je "odľudštený" v zmysle nového sveta rôznych živočíchov, zvierat, príšer, drakov, neživých predmetov, alebo rastlín, či iných bytostí (obri, trpaslíci, bytosti s rôzličnými orgánmi, neobvyklým výzorom). Všetky tieto hrôzostrašné a čudné bytosti nemusia existovať, ale je tu stále možnosť, že by mohli existovať a preto sú iba prvým stupňom tajomna. Skutočné tajomno je sila, ktorá nielen prekonáva prírodu, ale stáva sa na odpor jej samotnej podstaty a zákonom. Teda dostávame sa od krajnosti a výstrednosti prírody ku kvalitatívnym metamorfózam. V systéme kresťanstva tajomno vyvoláva pohoršenie práve preto, že ľudská bytosť stvorená na Boží obraz sa môže premeniť v zviera, či rastlinu. Príkladom za všetky je však vlkolak. V stredovekej západnej kultúre nájdeme veľa textov o vlkolakoch. Ale aj tí prichádzajú do života takmer nebadane a ľudia ich čoskoro berú ako súčasť svojho života. Nebezpečenstvo stredovekého uchopenia tajomna je práve v tom, že tajomno je takmer nepoznateľné, že jeho prítomnosť by nás postupne už nijako neprekvapila, ak by nevtrhla do každodenného stereotypu. Tendencia k symbolizovaniu a moralizovaniu vytvára zo škriatka - divotvorcu, škriatka s mocou od Ježiša a z magického pohára - grálu sa stáva kresťanský kalich.

Tajomno má v stredoveku ešte poznávaciu funkciu. Ale táto funkcia tajomna je často aj jeho zánikom. Tajomno je ako sen. Zo zázračnosti sa vždy prebudíme práve kvôli poznaniu prchavosti, alebo sa vďaka racionalizácie prenesieme do inej formy poznania. Dôležitá je aj očistná funkcia tajomna, ktorá sa žiaľ týka hlavne Orientu. Ale ako Le Goff píše: „Orient - to je obrovský zdroj tajemna, Orient - to jsou velké obzory snového a magického světa pro západního člověka, protože Orient je skutečná cizina a protože tuto roli odjakživa plnil přinejmenším pro Řeky a Římany. Vše pochází z Orientu, dobro i zlo, divy i kacířství, a lidé západního světa si toho jsou vědomi, což má někdy překvapivé následky." Západný svet považuje východný za svet skutočných divov, ale keď Marco Polo hovorí o svojich zážitkoch a tvrdí: „bol som tam a videl som to", ľudia mu neveria. Považujú jeho rozprávanie za výmysly a rozprávky. Podobne to dopadlo aj s Kristovým životom. Kristove skutky a život nakoniec skončia ako obdivuhodné (možno zázračné) ale nie tajomné (vzbudzujúce fascináciu).

Dnes málokoho mátajú ľudia z druhého sveta a už vôbec nie sú akousi samozrejmosťou v našich životoch. Dnešný človek sa stal imúnny voči tajomnu a na ľudí so zážitkami medzi nebom a zemou sa pozeráme s podozrením na duševnú poruchu. Svoju fascináciu tajomnom sa snažíme zakryť psychológiou. Napriek tomu chodíme do kina na Harry Potterov a Pánov prsteňov... a fantasy s rôznymi tajomnými bytosťami, zázračnými premenami, silami a predmetmi nazývame rozprávkami pre dospelých, pri ktorých si výdatne oddýchneme. Prečo sa stále snažíme zakrývať priťahovanie a vnáranie sa do sveta tajomného, snového, úplne iného od toho nášho, kde neplatia žiadne zákony, kde sa nedá spoľahnúť na žiadne normy, či morálku z tohto sveta? Je možné, aby sme sa tajomna nadobro zbavili? Je pre nás svet mimo našej kontroly natoľko ohrozujúci? Sprevádza nás odpradávna ako naše sny a podvedomie, ktorého prejavy nás občas pohoršujú, vyvádzajú z miery, ale aj potešujú a vyvolávajú neopísateľné emócie a obrazy. A možno prídeme raz na to, že je to jeden z najcennejších darov, čo sa skrýva niekde v hĺbke každého z nás a v našej viere, ktorá má hory prenášať a podobať sa tej detskej. 

Ivana Kaduková - Adamcová

Ivana Kaduková - Adamcová

Bloger 
  • Počet článkov:  76
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Spájam rozum a srdce, pravú a ľavú hemisféru, kreativitu a logiku a snažím sa nájsť nové spôsoby vyjadrovania o ženskej spiritualite...Môj pokus o spevácku "kariéru". Zoznam autorových rubrík:  Listy IzabeleO láskeako sa vidím očami... (súkromnbohumilé (teológia)vierymilé (religionistika)dušimilé (psychológia)kresťania a prostitúcia - štúdo ženách...v rámci nedokonalostiobľubené knihy(Ne)coolltúrne o kultúre

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu