Ivana Kaduková - Adamcová
Reportáže bez konca
Mapujem ako si žijú rôzne sociálne skupiny pre reportáže do novín. Začala som mladými rodinami s deťmi, pokračovala dôchodcami a naposledy som skončila pri študentoch.
Spájam rozum a srdce, pravú a ľavú hemisféru, kreativitu a logiku a snažím sa nájsť nové spôsoby vyjadrovania o ženskej spiritualite...Môj pokus o spevácku "kariéru". Zoznam autorových rubrík: Listy Izabele, O láske, ako sa vidím očami... (súkromn, bohumilé (teológia), vierymilé (religionistika), dušimilé (psychológia), kresťania a prostitúcia - štúd, o ženách..., v rámci nedokonalosti, obľubené knihy, (Ne)coolltúrne o kultúre
Mapujem ako si žijú rôzne sociálne skupiny pre reportáže do novín. Začala som mladými rodinami s deťmi, pokračovala dôchodcami a naposledy som skončila pri študentoch.
Koľko stojí miesto na vytúženej škole? Patríte medzi tých stredoškolákov, ktorí podniknú aj nemožné kvôli túžbe dostať sa na medicínu? Alebo medzi rodičov, ktorí vyprázdnia svoje účty, len aby videli svoje deti v bielych plášťoch?
Všimli ste si aj vy, že sa v diskusiách stráca „diskusia? Možno prišiel čas, keď všetci, ktorí majú čo povedať, mlčia, lebo cítia podobne ako ja toľkú negativitu v slovách anonymného ľudu...
Sú filmy nudné, ale nezabudnuteľné... Dogville takým určite je. Dedinka v horách v podobe kriedových obrysov na zemi, neviditeľné dvere, viditeľné zlo...
Ako školáčka na základnej som nechápala sestrine ponosy. Vraj sa jej spolužiačky vysmievajú, že recituje v kostole. To sa v katolíckych kostoloch ešte nenosilo.
Keďže sa mi vracia moja zabudnutá choroba zo strednej školy, šla som už po tretíkrát tento rok k lekárovi a poprosila ho, aby ma poslal na špecializované vyšetrenie, aby som si bola istá, či moje nosné dutiny mi vypovedali vojnu. Poslal ma do vojenskej nemocnici na špecializované „oddelenie nosné, krčné, ušné“, lebo vraj má s nimi zmluvu.
Možno ich je viac, ale mňa napadá trojaký „aristokratizmus“, ktorý si stráži malé tajomstvá a svoje „pravdy“. Aristokratizmus podľa rodokmeňa, klerikálny a intelektuálny...
Občas sa veci zbehnú tak, že aj môj dobrý úmysel, vypáli proti mne. Posledná doktorandská skúška predo mnou a ja si ochoriem. Aká zrada môjho organizmu!
Článok o rómskej histórii (Lungo drom I.) vyvolal mnohé rekcie. Samozrejme aj negatívne. Dostala som dlhý mail plný agresívnych výčitiek voči môjmu iracionálnemu mysleniu v článku. Medziiným mi bolo vytknuté, že nepravdivo poúčam verejnosť a pritom Rómov vôbec nepoznám. Môj súcit v článku je obyčajným pokrytectvom a vďaka takým ľuďom ako ja si Rómovia stále viac dovoľujú a EÚ ich v tom len podporuje atď.
Čo ešte všetko nevieme o Rómoch, alebo štvanci bez domova...
Raz som mala celkom „akčnú“ službu na ulici. Jedna klientka sa „prestrelila“ a prišla si vypýtať pohár vody.
Čo všetko sa dá vyhrať za 1. miesto v krajskom kole SOČ?
Vo štvrtok ako zvyčajne som si pozrela reláciu Pod lampou na STV2, kde sa debatilo o kultúre...